Ako v rozprávke tituly z neba padajú...

Tí ľudia mali svoje ratolesti, aj ich známi mali svoje ratolesti, aj známi známych mali samozrejme ratolesti. Tieto ratolesti, aj napriek postaveniam a známostiam svojich rodičov, aj napriek luxusným hračkám a súkromným škôlkam a školám, neoplývali schopnosťami, ktoré sú pre študentov nepostrádateľné, ako napríklad schopnosť chodiť na všetky prednášky a semináre, schopnosť písať seminárne práce, či pripraviť sa na skúšky a tieto aj absolvovať. Preto sa „múdre“ hlavy dali dokopy, mierne pouvažovali a keďže boli ľuďmi činu, presadili vznik takej školy, ktorá toto od študentov síce naoko vyžaduje, ale papier znesie všetko. Tento cirkus na kolečkách dostal imidžový punc názvom súkromná škola. Dokonca medzi menami na listinách prijatých nájdete aj známe mená z televíznych médií, hlavne tých súkromných, či vzdelaniachtivých poslancov. Veď titul je titul a málokto sa opýta, kde ste študovali, ak v tom odbore v živote nebudete robiť. Pohľadali „spoľahlivých“ ľudí, ktorí šušťanie bankoviek pokladajú za najkrajšiu hudbu a s vypĺňaním indexov žiakov, ktorých v živote na prednáške nevideli, poprípade ich poznajú len z počutia, nemajú najmenší problém. Zdá sa vám smiešne, že poniektorí študenti takejto školy ani nevedia, ako sa volá odbor, ktorí študujú? Mne nie. Táto tragikomédia sa odohráva v malom mestečku neďaleko veľkého mesta, kde v čase skúškového obdobia zvyknú stávať pred školou autá „študentov“, ktorí si prišli zapísať skúšky, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani autosalón v Ženeve.A ja len z celého srdca dúfam, že podobná škola nevznikne ,ak raz pár vysokopostavených ľudí zatúži, aby si ich ratolesti mohli písať pred svoje meno MuDr.